O prachu

Včera som sa zobudil naozaj veľmi neskoro poobede. Kamarátovtelefonát mi splynul so snom. Prvá myšlienka po otvorení očí bola, že všade jeakosi veľa prachu. Otvoril som balkón a guče prachu sa začali presúvať akotie pichľavé guče bodliakov vo westernoch. Skade sa to tu vzalo? Zabojoval somnajskôr so svojou nechuťou byť bdelý a potom som sa pustil aj do boja s prachom.Monitor samozrejme svietil a na ňom sa objavovali odkazy od tej čo sanakoniec rozhodla neísť. Tak som si povedal že nepôjdem ani ja. Piatokpodvečer, človek je pozvaný medzi priateľov na grilovačku ... Ale človek tamnechce ísť sám, lebo ostatný ľudia nie sú sami. V piatok sa ozývajú aj inýľudia. Jeden telefonát ma inšpiroval a vyrazil som do mesta. Pokecali smea popili sme. Ani neviem ako sa náš počet zvýšil o dvoch ľudíopačného pohlavia. Úplne v inom čase, kdesi v blízkej minulosti počasjedného z mojich súbojov so samotou, povedal jeden o prachu: Liezolmu pri práci do očí a menil sa na sopel. Nevidel ani ... no nič. Stálepadá prach. Nikto ho nepotrebuje, zapĺňa priestor. Tieto dve osoby zaplnili nášpriestor a jedna filozofovala a druhá naopak ... Taxík nás nakoniecodviezol na tú moju pôvodnú párty. Zaplnili sme priestor aj tam. Tak som sateda zobudil v sobotu dosť neskoro. Premýšľal som o prachu. Asi mality moji priatelia dosť keď sme sa tam dovalili. Pokojne sedeli a chystali sapozerať da Vinciho kód. Pred pár mesiacmi by som aj ja tak sedel a chystalsa. Teraz som sa dovalil ako veľká prašná búrka a vytrhol ich z letargie.Ešteže tam neboli už všetci. Proste ďalší z hýrivých večerov. Zabojoval somteda na druhý deň s prachom. Vlastne ešte v ten istý deň ale neskoropoobede. Pri takomto živote je aj čas akosi v neporiadku. Prach už nadlážke nemám ale práši sa stále. Akosi to neviem ovplyvniť ...